Nakupuj inak


Šaty robia človeka. Veta, ktorú sme už určite všetci počuli. Každý deň sa vyrobia milióny kusov oblečenia, predávajú sa vo veľkoobchodných reťazcoch a skončia na skládkach odpadu. Je najvyšší čas, aby sme sa nad tým zamysleli a zmenili spôsob uvažovania. Vypočujte si live stream o tom, že existujú aj iné možnosti ako si zadovážiť „ nové“ oblečenie a nespoliehať sa pritom len na nákupné strediská…

 Dozviete sa v ňom aj to, že spôsobov ako si oživiť šatník je v tejto dobe veľmi veľa:

1)     Prvou možnosťou sú second-handy. V poslednom čase pribudlo veľmi veľa kvalitných a pekných second-handov, kde nájdete len tie najkrajšie a najoriginálnejšie kúsky.  

2)     Ďalšou možnosťou sú SWAPy. Iným slovom „výmena oblečenia“. Existuje či už verejná alebo “domáca” s kamoškami a rodinou. Funguje jednoducho, stačí priniesť oblečenie, ktoré nenosíme do spoločného obehu. Z neho si všetci účastníci vyberú to čo sa im zapáči a čo sa im hodí do šatníka. Týmto spôsobom predĺžime životnosť už nakúpeným kúskom a postupne znížime dopyt po novom oblečení.  

3)     Novinkou v poslednej dobe je požičiavanie oblečenia. Dizajnérske oblečenie si dokonca môžete požičať len na jednu príležitosť. Prenajímaním oblečenia sa snažia organizácie dostať viac kvalitného a udržateľnejšie vyrobeného oblečenia od lokálnych dizajnérov a dizajnérok do našich šatníkov a zabezpečiť tak, aby sa oblečenie čo najviac vynosilo. Zároveň šíria osvetu o udržateľnej a etickej móde s cieľom znižovať dopad našich šatníkov na životné prostredie a ľudí, ktorí ho vyrábajú.

Príkladom je aj Šumné – knižnica oblečenia. Projekt funguje na princípoch cirkulárnej ekonomiky. Znamená to, že oblečenie po použití neskončí na skládke odpadu, v spaľovni či zabudnuté v skrini, ale zostáva v “obehu”. Šumné ponúka prenájom kvalitných výrobkov od lokálnych značiek, ktoré vyrábajú oblečenie v duchu slowfashion, na rôzne časové obdobie. Keď sa vám kúsok zunuje, jednoducho ho vrátite a môžete si vybrať iný kúsok. Pôvodný kúsok riadne vyčistia, ošetria a poputuje k ďalšiemu zákazníkovi. A tak ďalej, dokolečka dokola :).

Rozprávali sme sa so Zuzanou Brody, ktorá sa venuje téme slow fashion a viac ako rok pod iniciatívou Platforma Udržateľnosti realizuje swapy. Jej hosťkou bola Dominka Horňáková – spoluzakladateľka projektu Šumné knižnica oblečenia.

Live stream zorganizovali EnviroFuture, LINK CoWorking, Social Impact Academy, v spolupráci so Zuzana Brody a s finančnou podporou Mesta Banská Bystrica.

Príliš veľké šatníky na tak malú planétu


Móda – téma plná paradoxov. Očarujúca, kreatívna, inšpiratívna. Žiaľ, ukazuje sa, že móda je nebezpečná, ohrozujúca a zaťažujúca pre planétu. Priamo znečisťuje náš vzduch, rieky, pôdu a ovplyvňuje náš život. Týka sa všetkých, či chceme alebo nie, každé ráno sa musíme obliecť.


Na prednáške sme si prešli základné fakty o fungovaní módneho priemyslu v súčasnosti a prečo tento systém nie je dlhodobo udržateľný. Predstavili sme si 8 základných problémov, ktorými ovplyvňuje módny priemysel životné prostredie:

  1. klimatické zmeny a zmena klímy: výroba nášho oblečenia ročne vypustí do ovzdušia 10% zo všetkých emisií CO2 a 1 kilogram oblečenia vygeneruje až 23% kilogramov skleníkových plynov. (Fashionopolis, Dana Thomas)
  2. vodné hospodárstvo a fakt, že množstvo vody, ktoré sa bežne minie na výrobu 1 bavlneného trička by mohol 1 človek piť 3 roky. A aj to, že v súčasnosti viac ako miliarda ľudí nemá bezpečný prístup k pitnej vode. (World Health Organisation)
  3. využívanie toxických látok a chemikálií – povedali sme si prečo sa odevný priemysel často nazýva aj “špinavým” a že je zodpovedný za 20% celosvetového priemyselného znečistenia riek (Fashionopolis, Dana Thomas)
  4. potom sme prešli cez využívaniu pôdy až po stratu biodiverzity, spôsobenú napríklad aj odlesňovaním ale aj prílišným používaním chemikálií.
  5. až k našej spotrebe a tvorbe odpadu: Hovorí sa, že viac ako polovica z nás má pocit, že si nemá čo obliecť a že za život minieme na oblečenie viac ako 100 tisíc EUR. (This is a Good Guide, Marieke Eyskoot)
  6. Okrem toho 73% zo všetkého vyhodeného oblečenia skončí na skládke alebo v spaľovni, pretože ho nevieme recyklovať (Ellen MacArthur Foundation)
  7. A samozrejme sme sa rozprávali aj o tom ako súčasná situácia zasiahla odevný priemysel a prečo niektoré značky nechcú platiť za zrušené objednávky, ktoré už boli vyrobené.
  8. Toto všetko ovplyvňuje blahobyt našich životov ale aj životov zvierat a celej našej planéty.

Aj keď sa situácia zdá ťažká a veľmi negatívna, existuje z nej riešenie, ktoré vieme aplikovať úplne všetci. A to je prijatie zodpovednosti za naše rozhodovanie a “nakupovať” zodpovedne. Kúpiť si len to čo naozaj potrebujem a neustále si otvárať myseľ a hľadať alternatívne spôsoby ako je napríklad: nakupovanie v second-handoch, swapovanie, požičiavanie oblečenia, podpora slovenských dizajnérov a lokálnych značiek alebo proste uspokojenie sa s tým čo máme doma.

Prednášku pre vás pripravila Zuzana Dutková, zakladateľka Platformy Udržateľnosti, ktorá verí, že vďaka malým pozitívnym zmenám, ktoré robíme každý deň, môžeme zmeniť svet.

Live stream zorganizovali EnviroFuture, LINK CoWorking Banská Bystrica a Social Impact Academy s podporou Mesto Banská Bystrica a Active Citizens Fund – Slovakia.

Projekt Green Team priniesol do Banskobystrického kraja pozitívnu zmenu


Občianske združenie EnviroFuture a neformálna skupina Kruh Zeme priniesla do Banskobystrického kraja unikátny projekt. Cieľom projektu bolo zapojiť mladých ľudí, vzdelať ich a dať im priestor na realizáciu verejnoprospešného projektu. Počas roka 2019 sa zrealizovala 8 malých projektov, ktoré mali pozitívny spoločenský dopad.

Mladí ľudia absolvovali v máji vzdelávanie v téme projektového manažmentu, marketingu, time manažmentu, prezentačných zručností, tímovej práce. Účastníci získali ucelený pohľad na problémy životného prostredia od top odborníkov z praxe, ako napríklad témy klimatických zmien, permakultúry, či zero-waste. V tímoch vypracovali návrhy projektov, ktorými chceli zlepšiť a chrániť životné prostredie. Následne počas letných mesiacov projekt testovali, konzultovali s mentormi. Na realizáciu projektu získali aj finančnú podporu.

Projekty boli zamerané na organizovanie čistení a zveľadenia verejných priestorov a osvetové environmentálne aktivity. Účastníci zorganizovali praktický workshop na tému upcyklovania na základnej škole, vytvorili prvé vertikálne záhrady v Banskej Bystrici, či internetovú poradňu pre domácnosti na tému zero-waste.

„Projekt Green Team mi umožnil spoznať skvelých ľudí, ktorí zdieľajú moje nadšenie pre trvalo udržateľný život. Pomohol mi pochopiť, že keď sa stretnú viacerí ľudia na rovnakej vlne, dokážu spolu úžasné veci. Vzájomná podpora a porozumenie dokážu človeka úprimne motivovať a presne to GreenTeam dokázal. Okrem toho mi účasť na projekte dala cenné informácie z rôznych oblastí prostredníctvom prednášok ľudí z praxe. Náš projekt Očami prírody vďaka Green Teamu narástol a my môžeme pomáhať prírode efektívnejšie,“ uvádza účastníčka projektu.

Projekt bol realizovaný vďaka podpore z Európskeho zboru solidarity. Na projekte spolupracujeme s občianskym združením LINK CoWorking Banská Bystrica, Radou študentov mesta Banská Bystrica, Radou mládeže Banskobystrického kraja a komunitno-coworkingovým centrom 365.labb.

Ocami prirody_2

Prihlasovanie do projektu Green Team je otvorené


Projekt Green Team prináša mladým ľuďom príležitosť zmeniť svet.

Občianske združenie EnviroFuture a neformálna skupina Kruh Zeme prináša do Banskobystrického kraja unikátny projekt. Cieľom projektu je zapojiť 50 mladých ľudí, vzdelať ich a dať im priestor na realizáciu verejnoprospešného projektu. Prihlasovanie je otvorené do 26. apríla 2019.

GT_logo

„Chceme, aby z dnešnej mládeže vyrástli zodpovední a proaktívni ľudia, ktorí budú inšpiráciou pre svojich rovesníkov. Chceme naučiť mladých ľudí pracovať v tíme a prebrať zodpovednosť za projekt, ktorý realizujú a prebrať zodpovednosti voči životnému prostrediu, naučiť ich konať v zmysle “mysli globálne, konaj lokálne”. Chceme, aby si mladí uvedomili, že aj malé kroky vedú k väčším zmenám,“ uvádza Eva Ščepková z občianskeho združenia EnviroFuture.

Mladí ľudia absolvujú v máji vzdelávanie v téme projektového manažmentu, marketingu, time manažmentu, prezentačných zručností, tímovej práce. Účastníci získajú ucelený pohľad na problémy životného prostredia od top odborníkov z praxe, ako napríklad témy klimatických zmien, permakultúry, či zero-waste. V tímoch vypracujú návrhy projektov, ktorými chcú zlepšiť a chrániť životné prostredie. Následne budú počas letných mesiacov projekt testovať, konzultovať s mentormi a na jeho realizáciu získajú aj finančnú podporu. Na konci prebehne veľké vyhodnotenie, kde odborná komisia vyberie 3 top projekty, ktoré získajú dodatočné financie na pokračovanie. Výsledkom projektu je realizácia 10 verejnoprospešných projektov pre Banskú Bystricu. Mladí ľudia natočia o projektoch videovlogy, ktoré budú šírené na sociálnych sieťach a budú tak inšpiráciou pre ďalších mladých ľudí.

„Prihláste sa do 26. apríla 2019 do nášho projektu Green Team, kde získate množstvo inšpirácie o tom, ako byť súčasťou zmeny, financie na realizáciu nápadu, vzdelávanie od skúsených lektorov a okrem toho kopec zábavy a nových kamošov, ktorým tak isto záleží na tom, ako bude náš svet vyzerať,“ dopĺňa Michal Marguš z neformálnej skupiny Kruh Zeme.

Projekt je realizovaný vďaka podpore z Európskeho zboru solidarity. Na projekte spolupracujeme s občianskym združením LINK CoWorking Banská Bystrica, Radou študentov mesta Banská Bystrica, Radou mládeže Banskobystrického kraja a komunitno-coworkingovým centrom 365.labb.

Viac informácii o projekte: www.facebook.com/envirofuture, FB skupina Green Team Slovensko

Link na prihlásenie: shorturl.at/xBE59

Link na promovideo: https://youtu.be/0K3atwW1-VI

Vtáčie búdky a ich obyvatelia


vtacie budkyBanskobystrická pobočka SOS/BirdLife Slovensko zrealizovala v roku 2016 vyvesenie 12 búdok pre dutinové hniezdiče v lokalite parku v Banskej Bystrici, mestskej časti Sídlisko v spolupráci s občianskym združením EnviroFuture. Akcia sa uskutočnila vďaka finančnej podpore mesta Banská Bystrica.

Aktivita v rámci Týždňa dobrovoľníctva 2017 bola zameraná na zistenie a zaznamenanie údajov, či vo vyvesených búdkach došlo k zahniezdeniu vtáctva. Uvažovalo sa pokračovať v ďalšom osádzaní búdok v tejto lokalite. Organizátori poprosili dobrovoľníkov o pomoc pri aktivitách ako pomocné práce, nosenie rebríka, búdok, pomocného materiálu potrebného na opravu búdok, zaznamenaniu údajov do mapy danej lokality.

 

Untitled1Členovia organizácie SOS/BirdLife Slovensko prezreli 12 vyvesených búdok (z toho 3 polobúdky), určili podľa peria, vajec, aký druh zahniezdil v búdke, zakreslili situovanie búdok/polobúdok do nákresu s popisom, na akom druhu stromu je búdka/polobúdka vyvesená, zdokumentovali úspešnosť hniezdenia fotografiami. Výsledky sú popísané v prehľadnej tabuľke.

P. č. búdky Druh stromu Typ búdka/polobúdka Popis úspešnosti hniezdenia
1 dub búdka bez zahniezdenia
2 vŕba búdka hniezdenie sýkorky veľkej
3 dub polobúdka bez zahniezdenia, zaznamenané pobytové znaky
4 jedľa búdka 2 x zahniezdenie sýkorky veľkej, dve hniezda na sebe
5 javor búdka hniezdenie žltochvosta domového
6 javor polobúdka bez zahniezdenia, zaznamenané pobytové znaky
7 breza búdka bez zahniezdenia, pod búdkou v rázsoche stromu bolo hniezdo drozda
8 borovica búdka pokus o hniezdenie
9 breza búdka 2 x zahniezdenie sýkorky veľkej, dve hniezda na sebe, v hniezde boli dve „hluché“ neoplodnené vajíčka
10 lipa búdka bez zahniezdenia
11 javor búdka 2 x zahniezdenie sýkorky veľkej, dve hniezda na sebe, v hniezde bol pozostatok mŕtveho mláďata
12 lipa polobúdka bez zahniezdenia

Untitled2Pre zaujímavosť môžeme konštatovať, že z 12 búdok/polobúdok boli zaznamenané hniezdenia v 5 búdkach, čo predstavuje 41,6 % úspešnosť. Podľa vedeckých podkladov má sýkorka veľká 6 – 12 vajíčok a žltochvost domový 4 – 6 vajíčok. Podľa počtu hniezdení, ktoré sme vysledovali v búdkach v lokalite Sídlisko, pri sýkorke veľkej 7 hniezdení a 1 hniezdenie pri žltochvostovi domovom, môžeme konštatovať, že sa vyviedlo 42 – 84 mláďat sýkorky veľkej a 4 až 6 mláďat žltochvosta domového.

SOS/BirdLife Slovensko – ĎAKUJEME!

Najlepší čas na očistu organizmu


prieskoniniai-augalai-64914347Máj je skvelý mesiac. Všetci sa tešia príchodu slnka a dlhších dní. Podľa našich starých mám je to prvý mesiac, kedy sa môže sedieť na zemi. A to je ten pravý čas zobrať košík, vyzuť topánky a stráviť pár pekných chvíľ pri zbere byliniek.
Príroda nám v tomto období ponúka obrovské množstvo možností, ako sa zbaviť toxínov v našom tele. Človek sa pri prechádzke doslova naje divokých bylín. V tomto článku vám priblížim 3 byliny na očistu tela. Vyberte si tú, ktorá vás najviac osloví, alebo rastie vo vašej záhrade. Vraví sa, že potrebujete presne to, čo vám rastie na pozemku. Rastlinky si k vám nájdu cestu.

Žihľava

Jedna z najznámejších a najpoužívanejších bylín na očistu tela. Jej výhodou je, že za ňou nemusíte chodiť ďaleko. Rastie takmer všade. Žihľavu môžeme užívať viacerými spôsobmi. Ak sa rozhodneme pre čaj, postačí nám hrsť mladých listov zaliať litrom vriacej vody. Skvelým osviežujúcim nápojom je žihľava rozmixovaná vo vode. V oboch prípadoch je najlepšie keď sa užívajú každé ráno po dobu týždňa (čaj možno užívať aj dlhšie) na lačný žalúdok. Žihľava zlepšuje metabolizmus a zmierňuje ekzémy.zihlava-1

Púpava

dandelionsAni pri tejto rastlinke nebudete mať veľa námahy pri jej hľadaní. Na jar sú lúky doslova posiate jej nádhernými žltými kvetmi. Po tom ako si upletiete venček, nezabudnite si zopár kvetov nabrať aj do košíka. Z nich sa totiž dá uvariť chutný čaj. No nezabudnime ani na listy, ktoré sa skvele vynímajú v šalátoch. Z koreňa si zas môžeme uvariť odvar na intenzívnejšie prečistenie tela. Do ¼ litra vody pridáme 1 čajovú lyžičku čerstvého alebo usušeného koreňa a varíme 10 minút. Potom necháme ešte 10 minút lúhovať. Púpava zlepšuje trávenie a tiež má blahodarné účinky na pleť.

Sedmokráska

f6f01fa5ae3f0ae991673c920ad29afefbf78644_largeJej názov hovorí za všetko. Je krásna aj ako ozdoba na jedlách. Ja ju veľmi rada používam ako dekoráciu na rôzne kaše, šaláty, ale tiež do čajov. Je známa svojím účinkom na čistenie krvi. Obklady z nej uzdravujú pokožku. Necháme ju pár hodín stáť vo vode a potom omývame pleť. Alebo si z nej môžeme vyrobiť sedmokráskový olej. Do kvalitného za studena lisovaného oleja dáme mierne zvednuté kvety a necháme stáť za oknom 14 dní. Potom len scedíme.

Všetky spomenuté byliny môžete pridávať do smoothie alebo do ovocných štiav. Najúčinnejšie sú však, keď ich s ničím nekombinujeme.

Tak hor sa na lúky 🙂

Miška Chrzová

Vyrobte si s nami BIOčistiace prostriedky


2049373Myslím si, že chemických názvov bolo už celkom dosť takže k čistiacim prostriedkom len v skratke. Väčšina z nich obsahuje zložky, ktoré nemajú najlepší účinok na naše zdravie. Môžu napr. spôsobiť poleptanie kože, očí alebo dokonca vyvolať alergické reakcie. Dostávajú sa do kanalizácie, z kade sa následne môžu dostať do podzemnej vody a zhoršiť jej kvalitu, čo má negatívny dopad aj na rastliny a zvieratá.

Našťastie v dnešnej dobe už stále viac a viac ľudí vníma pojem ochrana životného prostredia, čo si všímajú aj výrobcovia a prispôsobujú tomu aj svoje výrobky. Na trhu sa už nachádza množstvo eko čistiacich prostriedkov, ktoré neobsahujú škodlivé látky a ich obaly sú vyrobené z materiálov, ktoré sa ľahšie a za kratšiu dobu rozložia.
Nemusíte patriť ani k veľmi zručným ľuďom a čistiace prostriedky si môžete vyrobiť aj sami doma. Tu je pár tipov:

 

WC čistič

  • Ocot
  • Sóda bikarbóna
  • Esenciálny olej (pár kvapiek podľa toho akú intenzívnu vôňu chcete)

Ocot spolu s esenciálnym olejom (ja používam čajovník) nalejeme do nádobky s rozprašovačom. Pri čistení misu postriekame octom a poprášime ju sódou bikarbónou. Počkáme chvíľku, kým spolu zreagujú a potom misu len jednoducho vydrhneme wc kefou a zvyšný ocot so sódou utrieme starou handričkou.

 

Gél na pranie

  • 200 g mydla na pranie (napr. Lanza, Jeleň, Kokosové mydlo od firmy Palma)
  • 300 g kryštalickej sódy (na zmäkčenie vody, NIE sóda bikarbóna)
  • 10 litrov vody
  • 10 kvapiek esenciálneho oleja

Mydlo rozpustíme v prevarenej vode a odstavíme. Keď zmes trochu vychladne, pridáme sódu, necháme rozpustiť a potom za stáleho miešanie vmiešame esenciálny olej. Zmes sa môže rozmixovať tyčovým mixérom, ale nie je to treba (iba ak by sa vytvorili veľké hrudky). Po miernom vychladnutí nadávkujeme zmes do nachystaných nádob a necháme 24 hodín odstáť. Ak sa nám potom bude zdať gél hustý, môžeme ho ešte zriediť pridaním teplej vody. Dávkuje sa priamo do bubna, cca 300 ml.

 

Aviváž

  • 250 ml vody
  • 250 ml octu
  • 10 kvapiek esenciálneho oleja

Všetko spolu zmiešame a dávkujeme podľa potreby.

 

Saponát na riad

  • 1,5 hrnčeka vriacej vody
  • 50 g tuhého olivového mydla
  • 1 pl octu
  • 1 čl kryštalickej sódy
  • Pár kvapiek esenciálneho oleja

Mydlo rozpustíme vo vriacej vode a pridáme ostatné prísady. Necháme trochu vychladnúť a nadávkujeme do nádoby. Saponát krásne vonia a pení, nevydrží až tak dlho na hubke ako taká Jar, ale veď je to predsa eko saponát priateľský k životnému prostrediu. 🙂

Ak Vás téma výroby vlastnej kozmetiky a čistiacich prostriedkov zaujala, môžete si nájsť aj vlastné recepty. Toto je len zhrnutie tých, ktoré som našla ja. Na internete sú ich milióny. Ja som čerpala aj z anglických stránok. Treba si len nájsť čo každému vyhovuje.

Prajem Vám veľa úspechov pri „varení“ 😉

Peťa M.

PS: Len taká malá poznámka – nakúpenie ingrediencií na všetky recepty, ktorú sú tu uvedené, ma vyšlo cca 30 €. Do drogérie som pred tým chodila cca raz za 2 týždne a nechala tam približne rovnakú sumu. Napr. len na taký tuhý deodorant nebudem musieť kupovať suroviny aspoň pol roka 🙂

Ako si vyrobiť biokozmetiku v pohodlí domova


home_1_00Kozmetika a čistiace prostriedky sú našou každodennou súčasťou. Väčšina ľudí si bez nich nevie predstaviť svoj život. Čím sa ale väčšina nezaoberá, je chemické zloženie týchto produktov, ich vplyv na naše zdravie a takisto aj dopad na životné prostredie. Najlepším riešením by malo byť nájsť si chvíľku času v obchode, prečítať si zloženie výrobkov a vyberať si tie, ktoré obsahujú najmenej chémie. Tí, ktorí majú viac času, si môžu jednotlivé produkty vyrobiť aj v pohodlí domova. Tu nájdete, na čo si dať pozor a ako si vyrobiť zdravšiu a prírodnejšiu alternatívu.

Zubná pasta, deodorant, sprchový šampón, šampón na vlasy, pleťová voda, odličovacie mlieko, telové mlieko, gél na holenie a množstvo ďalších. Používame ich automaticky, bez toho, aby sme vedeli, čo dávame do seba.

Pri kozmetických výrobkoch sa treba určite vyhýbať tým, ktoré obsahujú:

  • Konzervanty – najškodlivejšie sú halogénové organické zlúčeniny (tie, ktoré vo svojom názve obsahujú chloro, bromo, iodo); k škodlivým konzervantom patrí napr. metylizotiazolinón (MIT) a metylchloroizotiazolinón (MCIT)
  • Umelé farbivá – najhoršie z nich sú azofarbivá, ktoré sa vyrábajú z ropy, prechádzajú cez kožu až do krvného obehu a poškodzujú pečeň
  • Soli hliníka – nachádzajú sa v antiperspirantoch, upchávajú póry, čím môžu vyvolať až rakovinu prsníka a taktiež  prechádzajú do mozgu, kde môžu vyvolať Alzheimerovu chorobu (v mozgu ľudí s touto chorobou bola dokázaná vyššia koncentrácia hliníka)
  • Parafíny – takisto upchávajú póry
  • BHT – antioxidant s preukázanými karcinogénnymi účinkami
  • PEG zlúčeniny
  • Parabény – tieto sa uvádzajú medzi 20 najčastejšími alergénmi

uborkasVšetky tieto látky si človek v nevedomosti dáva na seba, čím sa mu dostávajú do tela, nehovoriac o tom, že po zmytí sú vyplavované do vody. Z každého kozmetického prípravku vzniká odpad. Veľakrát sa niektoré produkty predávajú v zbytočne veľkých obaloch, len aby zaujali zákazníka. V dnešnej „dobe plastovej“ to veru nie je veľká výhra.

Určite sa nedá vyhnúť všetkým škodlivým látkam a ani odpad sa asi nedá úplne eliminovať, ale všetko sa dá minimalizovať. Ako? Napr. týmito DIY receptami. Ušetríte si zdravie, peniaze a aj životné prostredie, keďže nebudete neustále kupovať a vyhadzovať obaly. Nech sa páči, tu sú:

 

Zubná pasta

  • ½ šálky kokosového oleja
  • 2 – 3 pl* jedlej sódy bikarbóny
  • 15 – 20 kvapiek esenciálneho oleja (ja používam čajovníkový, má príjemnú chuť a je antibakteriálny)
  • stévia (nemá negatívny vplyv na zuby tak ako cukor) na dochutenie, keďže sóda je slaná

Kokosový olej rozpustíme, pridáme doňho ostatné ingrediencie, dobre premiešame a uskladníme.

 

Ústna voda

  • ½ hrnčeka destilovanej vody (ak sa u Vás ústna voda rýchlo míňa, kľudne použite aj obyčajnú vodu – odskúšané)
  • 2 čl** jedlej sódy bikarbóny
  • 2 kvapky čajovníkového oleja
  • 2 kvapky mätového olej

Všetko spolu zmiešame a uskladníme. Treba pretrepať pred každým použitím a vyhnúť sa prehltnutiu (ale to aj pri klasickej ústnej vode J:)).

 

Tuhý deodorant

f14cbaf5be85142456fcaefd33956c84Tento recept mám veľmi rada. Iný deodorant už ani nepoužívam. Je pravda, že trochu necháva fľaky na oblečení (najmä na bledom), ale dá sa vyprať a naozaj stojí za to 🙂

  • 1/3 hrnčeka kokosového oleja
  • 3 pl včelieho vosku
  • 2 pl bambuckého masla
  • 1/3 hrnčeka kukuričného škrobu
  • 2 pl sódy bikarbóny (ak Vám nerobí dobre, môžete ju vynechať alebo nahradiť kaolínom)
  • 1 pl kaolínu
  • 10 – 15 kvapiek (resp. podľa vlastnej „chuti“), esenciálneho oleja (ja mám najradšej kombináciu citrón a čajovník

Včelí vosk roztopíme vo vodnom kúpeli. Kokosový olej a bambucké maslo tiež roztopíme (stačí aj v mikrovlnke) a zmiešame. V inej nádobe si spolu dobre zmiešame všetky sypké prísady. Nakoniec všetko spolu dobre premiešame a doplníme esenciálnymi olejmi a nadávkujeme do nádob. Ja opätovne používam nádobu z kúpeného tuhého deodorantu. Ak takéto nemáte, dajú sa zohnať aj v niektorých e-shopoch alebo ak Vám nevadí natieranie prstami, môžete si deodorant uložiť do hocijakej plytkej nádobky (napr. od krému).
Medový telový šampón

  • 2/3 hrnčeka tekutého olivového mydla
  • ¼ hrnčeka medu
  • 2 čl oleja (napr. sezamový alebo olivový)
  • 50 – 60 kvapiek esenciálneho oleja

Pred každým použitím treba dobre pretrepať.

Prajeme príjemné používanie 🙂

 

Poznámky:

* polievková lyžica

** čajová lyžička

Čo je ozajstné šťastie a bohatstvo


vietnam 1Raz sme boli s mužom na Whiskyho premietaní z jeho ciest po Thajsku, Laose a Vietname a tie fotky vo mne (opäť) niečo zanechali. Okrem prírody, ktorá je tam všade ozaj pre
nádherná a nedotknutá, sa ma najviac dotkli tí ľudia. Ľudia, ktorí žijú len v malej chatke, každý deň musia zháňať jedlo, aby uživili seba a svoje deti, nemajú žiadny majetok, ale … aj n apriek tomu sú všetci ŠŤASTNÍ. laosVšetci sa usmievali, nebolo tam ani jednej zachmúrenej tváre. Tak isto aj Whisky rozprával, že tam ľudia nepoznajú, čo znamená kričať po sebe alebo byť nahnevaný. Proste to u nich neexistuje.

My máme kde bývať, máme čo jesť (dokonca je to luxus oproti tomu, aký denný prídel majú ľudia v chudobných krajinách), pitná voda nám tečie z vodovodu (tiež nie je samozrejmosť pre mnoho ľudí), máme milujúce rodiny, dobrých priateľov. Tak prečo my nie sme šťastní, keď máme omnoho viac ako tí ľudia ?????

mustang ľudiaVôbec si to neuvedomujeme a nevážime, resp. ľudia si to neuvedomujú a nevážia. Ja naozaj patrím k tým najšťastnejším ľuďom na svete. Mám milujúceho manžela, nádherného syna, máme kde spolu bývať, takisto máme milujúcu rodinu, priateľov, prírodu hneď za bytom. Aj keď je veľa vecí, po ktorých by som túžila, vždy keď si spomeniem na chudobné a chudé deti v Indii, Ázii, Afrike a nielen tam, ktoré nemajú čo jesť a piť, na ľudí z kráľovstva Mustang, ktorí žijú len z darov prírody, na ľudí, ktorí sa dennodenne boja o svoj život, lebo v ich krajine zúri vojna, tak potom … vždy si uvedomím pravú podstatu života, ktorou pre mňa nikdy nebol a ani nebude majetok, ale práve ŠŤASTIE, LÁSKA a v mojom prípade ešte aj PRÍRODA. mustang

Nie som žiadny Bill Gates a aj tak patrím  najbohatším ľuďom sveta. Nie majetkom, ale duchom 🙂 A práve to je dôvod, prečo sa niekedy pristihnem, že sa len tak usmievam v autobuse alebo na ulici. A je mi fajn. Som šťastná a milovaná a bola by som veeeeeľmi rada, keby si toto uvedomovalo viac ľudí. Aby sa ľudia mali radi a boli k sebe milí, lebo nenávisť a hnev naozaj nič nevyrieši. Vážme si to, čo máme, nebuďme chamtivý, buďme spokojný so svojim životom. Keď budeme myslieť na to, že máme krásny život, tak sa krásnym aj stane. Sme to, na čo myslíme, tak MYSLIME POZITÍVNE.

Petra M.

Prečo triedim odpad?


Na to existuje jednoduchá odpoveď.

Nechcem, aby naše životné prostredie bolo preplnené skládkami odpadu, keď to tak vôbec nemusí byť.

Nechcem, aby sa zbytočne vytínali stromy, ktorých stále ubúda,

nechcem, aby sa do pôdy zavádzali chemické látky namiesto prirodzeného kompostu,

nechcem, aby sa odpady spaľovali a tým znečisťovali naše ovzdušie atď.

Jednoducho nechcem, aby sa ničil náš svet a vyzeral takto:

Raz som videla jednu strašne zlatú starú babičku, ledva chodila. Išla vyniesť smeti. Bližšie ku vchodu mala kontajner s komunálnym odpadom. Ale ona chúďatko sa o barlách dopotácala k tomu žltému kontajneru a plastové fľaše vyhodila tam. Aj moja starká triedi odpad. Má 78 rokov, ale vie, prečo je nutné ho triediť. Ona vie, že to nerobí pre seba. Tak mi sakra povedzte, že keď sa to vie naučiť starý človek, tak prečo nie aj mladý? Kde je problém? Rada by som od niekoho počula nejaký „rozumný“ dôvod. Ale aj tak si myslím, že nijaký dôvod na vedomé ničenie planéty, prírody, nášho životného prostredia, neexistuje. Všetko sú to iba výhovorky typu: nemám čas, nechcem mať doma neporiadok, pred našim bytom nie sú kontajnery na triedenie a pod. Keď človek chce, tak sa naozaj dá všetko.

Je to smutné, že dnešná konzumná doba je taká, aká je. Ľudia sú pohltený materiálnymi vecami. Bezhlavo nakupujú čoraz viac a viac vecí, ktoré nevyužijú. Vôbec nepozerajú, koľko odpadu po nich zostane. Väčšina ľudí je sebecká a myslí len na svoje vlastné pohodlie a šťastie. Dokonca im je jedno aj to, že ich potomkovia budú žiť v zamorenom svete, ak oni s tým nič nespravia. Veď oni už vtedy „žiť nebudú“, tak im to je jedno. Takéto názory ma naozaj hnevajú. Prečo sú ľudia takí? Alebo som len ja taká, že myslím najprv na ostatných a až potom na seba? Že mi je ľúto, keď vidím vyrúbaný les, rozbagrovaný svah, odpad hodený na ulici alebo na lúke???

Triedim odpad preto, lebo si myslím, že som zodpovedná za každý jeden kus odpadu, ktorý po mne zostane. Nechcem, aby si len tak našiel teplé miestečko na skládke a zostal tam na veky vekov a zaberal tým miesto, keď sa dá opäť využiť. Chcem, aby aj ostatní ľudia, ktorí sem prídu po nás, poznali našu Zem tak ako ju poznám ja teraz. Chcem, aby sa zachovalo čo najviac z prírody a jej krás. To, že som sa narodila tu a teraz, neznamená, že mi všetko patrí a môžem to šmahom ruky zničiť. Nechcem, aby sa príroda dostalo do stavu, z ktorého sa už nebude vedieť vrátiť. Vážim si ju, lebo mi dala život, umožnila mi po nej chodiť, jesť jej dary, dýchať vzduch. Bez prírody a našej Zeme by sme tu neboli. Mali by sme jej preto poďakovať, vážiť si ju a snažiť sa čo najviac ju (u)šetriť. Napr. aj tým, že budeme triediť odpad.

Zopár zaujímavých dôvodov prečo triediť odpad:

– 1 tona zberového papiera zachráni 17 stromov,

– ak sa vráti do sklárne 1 milión sklenených fliaš a pohárov, ušetrí sa pri výrobe nových výrobkov až 300 ton sklárskeho piesku, 1 000 ton sódy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76 mil. m3 zemného plynu, ale aj veľa elektrickej energie,

– z recyklovaného PET z plastových fliaš sa vyrábajú odevy,

– recykláciou odpadového hliníka sa ušetrí 95 % energie oproti výrobe z primárnej suroviny,
– recykláciou 1 kg železného šrotu sa ušetria 2 kg uhlia, 4 kg železnej rudy, 4 minúty a 20 sekúnd práce.

Tak PREČO NETRIEDIA VŠETCI TEN ODPAD????

Ja chcem, aby naša Zem vyzerala stále takto:

Petra M.